Zygmund Bauman v jednom rozhovore tvrdí, že sú dve veci, ktoré nám ovplyvňujú život. A to osud a charakter. Podľa Baumana je nepravdepodobné, aby sa človek, ktorý sa narodí v Prešove v obyčajnej rodine, stal prezidentom USA. Osud nepustí. Ale charakter tohto človeka mu môže dopomôcť svoj osud zmeniť a spomínaný človek má potencionálnu šancu stať sa prezidentom Slovenska.
Aj mne napadne, prečo som sa narodila len v „obyčajnej“ rodine a tak blbo. Boli šesťsiate roky, hodnoty boli nastavené – škola, zamestnanie, sobáš, deti aspoň tri a odchod do dôchodku v päťdesiatštvorke. Potom prišla nová doba a charakter sa tlačil do popredia. Vzdelanie už nestačilo, zamestnanie sa stalo nepovinným, deti zamenili hodnoty za zážitky a Kaník mi predĺžil mladosť a môj ročník narodenia ide na odpočinok v šesťdesiatdvojke.
Tak sa pasujem so svojim charakterom a snažím sa nezávidieť ľuďom s hviezdnym osudom. Len on je koťucha ten charakter, niekedy je nenažraný a sebecký. A baží po osudoch a charakteroch tých druhých. Nehody Rolincovej, Varholíkovej či rozvod rozkošníka Luknára dotlačia môj obyčajný osud do objatia s mojim obyčajným charakterom.