slepá baba

Vo štvrtom semestri vysokoškolského štúdia sociálnej práce sme mali predmet Filozofia rómskeho myslenia. Končil sa skúškou a bol za štyri kredity. Mám už niečo odžité  a ICH život ani ICH filozofiu ani nejaké ICH myslenie som nepovažovala za niečo, čo je pre mňa dôležité. Nebola som nadšená, že mám tráviť čas nad takou sprostosťou. Ale napodiv prednáška bola pútavá a zaujímavá. Postaršia i trochu počernejšia docentka prešla celou históriou, zvykmi, tradíciami, deleniami ICH kást, ICH súdmi, ICH jazykom, atď. Doniesla aj knihy od rómskej spisovateľky Eleny Lackovej. Zaujali ma tak, že som o pár dní publikáciu Holocaust Romu v povídkach Eleny Lackové i knihu Narodila som sa pod šťastnou hviezdou prečítala na jeden dych. Chybou celej prednášky bolo, že docentka celú históriu filozofie rómskeho myslenia skončila rokom 1945. Potom už asi ICH filozofická história skončila.  

Vtedy som ešte netušila, že ICH filozofia ma bude raz živiť. Tvoria polovicu klientov sociálneho centra, kde pracujem. Absolvujú tu aj úžasnú alternatívu našej justície – trest povinnej práce i sociálne výcviky. A tak začínam písať súčasnú filozofiu ICH myslenia:

– ja som prišiel na ten trest a ja nemôžem nič robiť, lebo som chorý, ja zajtra donesiem PN,

– ja budem chodiť každý deň, môžem aj v sobotu, /po štyroch hodinách práce sa už neukázal/

– ja zajtra nemôžem prísť, lebo nemám na taxík,

– ja prídem, ale aj so ženou, lebo ona musí byť pri mne,

– ja dnes musím ísť zubárovi,

– ja nemôžem tu byť, bo deti doma plačú /má ich osem kusov od 2 do 17 rokov/

– ja nemôžem tak dlho robiť, keď nemôžem fajčiť,

– nemôžete mi dopísať dajaké hodiny, donesiem vám ďalekohľad, nový, perfektný alebo čo chcete,

– nemôžem tu dnes robiť lebo som si nedoniesol jesť. Núkam mu chlieb a on mi nato: “ Ta my chlieb nejeme, len rožky,“

Čo prípad, to perla. Väčšina trestov je za krádeže najmä druhotných surovín a neplnenie školskej dochádzky detí. Už mám za sebou aj magisterské štúdium Aplikovanej sociálnej práce, tridsať rokov praxe s ľuďmi, chcela som byť profesionál, zachovať si dekórum a úroveň. Ale včera ma už ICH jeden nasral. Celý deň nič nerobil, fajčil jednu od druhej, pi****l celé štyri hodiny, podpichoval ostatných vo výkone trestu. Dnes ráno provokatívne sedel na obrubníku a vyškieral sa na mňa. Celá moja profesionalita bola v háji. Zdrapla som ho za tričko a zasypávajúc mu tvár svojou zubnou sklovinou som mu povedala SVOJU filozofiu: „Ak dnes nebudeš robiť, zajtra sem ani nepáchni. Vyradím ťa z programu a súd ti trest premení. Za každé dve neodpracované hodiny máš jeden deň basy, Chýba ti ešte 80 hodín, tak si to prerátaj. Si mladý, pekný, ani nesmrdíš, takže za tých 40 dní budeš mať dobre rozťahanú riť, ďalších 40 dní si na ňu ani nesadneš.“

Mne sa uľavilo a on zatiaľ robí. No a keď sa bude na mňa sťažovať a nedajbože prídem o miesto, už mám plán. Pôjdem na rigorózne konanie, spravím doktorát a pôjdem učiť na výšku nejakú filozofiu. Za konzultantov by som si mohla zobrať Hlinu i Matoviča a pri výskume by mi mohol pomôcť i Fígeľ, Nemá niekto číslo na jeho mobil ?

Zn : Súrne.